Slovensko
je známe bohatstvom sakrálnych architektonických pamiatok, z ktorých
mnohé patria do klenotnice svetovej kultúry. Medzi ne možno nesporne
zaradiť vzácny súbor drevených kostolíkov východného obradu, ktoré sa
zachovali v oblasti severovýchodného Slovenska. Tieto sakrálne stavby,
ktoré tu ľudia nazývajú cerkvami, sú vrcholom ľudovo-architektonickej
tvorby, prejavom umu a majstrovstva miestnych ľudových tvorcov, ich
zmyslom pre krásu a harmóniu s okolitým prostredím. Vyznačujú sa originálnosťou,
vysokou úrovňou technického a umeleckého stvárnenia. Najstaršie zo zachovaných
kostolíkov pochádzajú zo 16. storočia, (Trečany, Hervatov), väčšina
z nich je však až zo 17. a 18. storočia. Všetky kostolíky tejto architektúry
sú postavané z dreva a majú zrubovú základnú konštrukciu. Ich charakteristickým
znakom je trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú trojicu. Je
to vstupná časť, hlavná loď a oltárna časť. Trojitosť priestoru je aj
navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich
veží. Z hľadiska veľkosti priestoru je najväčšia stredná časť, chrámová
loď. Ako krytina na týchto stavbách zásadne používali ručne vyrábané
drevené šindle. Pri stavbe sa nepoužívali kovové klince, pretože symbolizovali
Kristovo ukrižovanie. Osobnú pozornosť zasluhujú ozdobné železné kríže,
ktoré sú významným umeleckým prejavom dedinských kováčov. Jedinečné
sú interiéry týchto kostolíkov. Pôvodne boli bohato zdobené nástennými
a stropnými maľbami.
Miroľa
Drevený chrám východného obradu Ochrany Bohorodičky bol postavený v
roku 1770.
Je to zrubový trojpriestorový objekt. Podvežie samonosnej veže, zapojenej
do stavby s vertikálne odoštenou stenou a strieškou, tvorí babinec.
Veže i stupňovité štvorhranné kupoly nad svätyňou i loďou sú zakončení
makovičkami so slepými tamburmi a krížmi. Strecha objektu i veže je
pokrytá šindľom. Zrub a horná časť veže sú pobití vertikálnym doštením
s lištami. Pred objektom je drevená vstupná bránka s osembokou nízkou
strieškou, pokrytou šindľom. Ikonostas a oltár je štvorradová polychrómovaná
architektúra z 18. storočia s ikonami a cárskymi dverami. Horné rady
ikon sú novšie, z konca 18. storočia.
Dobroslava
Drevený chrám východného obradu sv. Paraskievy bol postavený v roku
1705,opravovaný v roku 1880. V roku 1932 boli k objektu pristavané
dve boční kaplnky, ďalej opravovaný v roku 1949 a 1970. Je to zrubová,
trojpriestorová budova s novou priečnou loďou na vysokej kamennej podmurovke.
Veža i stupňovité kupoly nad svätyňou i loďou sú zakončené baňami, pobité
vertikálnym doštením a lištami, pokryté šindľom. Pôdorys stavby po prístavbe
má tvar kríža. Barokový interiér je z 18. storočia. Ikonostas a oltár
tvorí drevená polychrómovaná architektúra s ikonami z polovice 18. stor.
s námetom z Nového zákona. Interiér doplňujú aj iné umelecky a historicky
cenné predmety.
Bodružal
Drevený chrám východného obradu sv. Mikuláša bol postavený v roku 1658
a niekoľkokrát
opravovaný. Je to zrubová, trojpriestorová stavba na plytkom kamennom
podklade. Samonosná veža je spojená so stavbou. Veža i stupňovité kupoly
nad svätyňou a loďou sú zakončené makovičkami a bohato kovanými krížmi.
Bohato členená strecha je pokrytá šindľami. Celý objekt je pobitý vertikálnym
doštením s lištami. Na severnej strane lode sú zachované zbytky nástenných
malieb z 18. storočia: Posledný súd a kalvária. Vnútorná výzdoba je
baroková a maľovaná. Ikonostas a ďalšie ikony sú z konca 18. storočia.
V 90. rokoch 20. storočia bol zrekonštruovaný oltár, žertveník, ikonostas
a ikony
Ladomírová
Drevený chrám východného obradu archanjela Michala z roku 1742, ktorého
zvláštnosťou je, že bol postavený bez jediného klinca. Je to zrubový
trojpriestorový objekt. V spodnej časti je obstavená pristienka a vpredu
má vstupnú predsieň. Samonosná veža je postavená nad babincom. Veže
i stupňovité kupoly nad svätyňou sú ukončené makovičkami s kovanými
krížmi. Zastrešenie objektu i veže sú pokrytí šindľom. Zrub i podvežné
pristienky sú pobití vertikálnym doštením s lištami. Na západnej strane
lode vystupuje malý chór s dreveným parapetom. V prednej časti oplotenia
objektu sa zachovala časť drevenej trámovej ohrady so šindľovou strieškou
a vstupná bránička s nízkou ihlanovou strieškou pokrytou šindľom. Vedľa
kostola je novšia drevená zvonica. Umelecky hodnotný je ikonostas a
oltár, ktorý pochádza z polovice 18. storočia. Päťradová polychrómovaná
drevená architektúra vyplnená ikonami, časť z nich bolo zničená v 2.
svetovej vojne. Okrem toho je tu niekoľko ikon a ostatných bohoslužobných
predmetov zapísaných v zozname kultúrnych pamiatok
Krajné
Čierno Drevený chrám východného obradu sv. Bazila Veľkého bol
postavený v 18. storočí. Trojpriestorová zrubová stavba, v ktorej je
veža čiastočne samonosná a čiastočne opretá o konštrukciu objektu. Šírka
lode sa zhoduje so šírkou babinca, hoci ide o dva samostatné funkčné
i konštrukčné objekty, čo je zvláštnosťou pôdoryského členenia. Veža
i stupňovité štvoruholné kupoly nad svätyňou a loďou sú zakončené kužeľovitými
vežičkami a kovanými krížmi. Celý zrub objektu i strecha sú pobití šindľom,
veža je pobitá vertikálnym doštením a lištami. Tento architektonický
celok je doplnený drevenou trámovou ohradou so šindľovou strieškou,
vstupná bránička s kužeľovitou strieškou je pokrytá šindľom. Barokový
ikonostas, polychrómovaná drevorezba s ikonami pochádza z 18. storočia.
Niektoré obrazy pochádzajú zo 17. storočia.
Potoky
Drevený chrám východného obradu sv. Paraskievy bol postavený v roku
1773. Trojdielna drevená zrubová stavba sa skladá z oltárnej miestnosti,
hlavnej lode a podvežia. Prekrytá je valbovou šindľovou strechou. Nad
vežou a strechou sú barokové cibuľky pokryté šindľom, ktoré sú ukončené
dekoratívne kovaným železným krížom. Cerkva je ohradená nízkym kamenným
múrom. Vstupné vrátka boli prekryté malou valbovou šindľovou strieškou.
Pri kostole je novšia drevená zvonica stĺpovej konštrukcie, v hornej
časti obitá doskami, prekrytá šindľovou strechou s malou cibuľkou. Na
zvonici je zvon z 1773, drevená trojradová architektúra, uprostred s
cárskymi dverami, zdobená bohatou drevorezbou, ktorá je pestro polychrómovaná.
Pozornosť návštevníkov upútajú ďalšie ikony, drevené svietniky a ďalšie
bohoslužobné predmety.
Korejovce
Drevený chrám východného obradu Ochrany Bohorodičky bol postavený v
roku 1764. Na plytkom kamennom podklade stojí trojpriestorová zrubová
stavba. Veža vyrastá z konštrukcie objektu, podvežie tvorí babinec,
pred ktorým je malá vstupná predsienka. Veža, stanová strecha nad loďou
a sedlová strecha nad svätyňou sú zakončené cibuľkami s pekne kovanými
železnými krížmi. Celá stavba je obitá vertikálne kladenými doskami
s lištami a strecha je pokrytá šindľom. Pri chráme sa nachádza drevená
zvonica, v ktorej sú 3 zvony. Jeden z roku 1769 s nápisom a reliéfom
sv. Rodiny. Druhý z roku 1771 s dekórom kríža, pod ním Panna Mária Sedembolestná,
sv. Trojica a nápis. Tretí z roku 1835 s dekórom dubových listov a nápisom.
Ikonostas nie je kompletný, zachovali sa len fragmenty. Pochádza z druhej
polovice 18. storočia.
Prikra
Drevený chrám východného obradu svätého Michala archanjela, postavený
v roku 1777, zrubový, trojpriestorový objekt. Babinec tvorí podvežie,
ktoré je zapojené do stavby vertikálne odoštenou stenou a strieškou.
Samonosná veža i trojstupňovité štvoruhlé kupoly nad svätyňou nad loďou
sú zakončené malými cibuľkami a kovanými krížmi. Strecha objektu i veže
je pokrytá šindľom. Zrub i dve horné poschodia veže sú obité vertikálnym
doštením a lištami. Ikonostas a oltár je drevená polychrómovaná architektúra
so štyrmi radami ikon a cárskymi dverami. Pochádza z 2. polovice 18.
storočia. Na oltári zdobenom zľudovelým rokajom je skriňový bohostánok
a ikona "Ukrižovanie".
Šemetkovce
Drevený chrám východného obradu svätého Michala archanjela, postavený
v roku 1752, zrubový, trojpriestorový objekt. Veža je zakončená makovicou
s tamburom a kovaným krížom, vyrastá z konštrukcie objektu. Dvojstupňovité
kupoly nad svätyňou a loďou sú zakončené kužeľovitými vežičkami s kovanými
krížmi, sú pokryté šindľom. Celý zrub je vertikálne pokrytý doštením
a lištami. Pred vchodom je malá vstupná predsienka, pokrytá šindľom.
Vo svätyni sú zbytky nástenných malieb. Vľavo od objektu sa nachádza
novšia drevená zvonica s ihlancovou strieškou, pokrytá šindľom. Ikonostas
a oltár pochádza z 2. polovice 18. storočia. Baroková, štvorradová drevená
architektúra s ikonami a cárskymi dverami. Na oltári zdobenom stĺpikmi
je malý bohostánok a ikona Panny Márie. Ikonostas a oltár bol reštaurovaný
v rokoch 1969-1970.
Nižný
Komárnik Drevený chrám východného obradu Ochrany Bohorodičky,
postavený v roku 1938 neďaleko od bývalého starého dreveného barokového
kostolíka, ktorý zanikol. Jednoloďová zrubová stavba, postavená na vyššej
podmurovke, dispozične i hmotove opakujúci sa trojpriestorový typ. Nad
loďou je oktogonálna kupola. Pred vchodom portikus s vyrezávanými stĺpikmi.
Ikonostas je zo začiatku 20. storočia, pochádza z Trebišova. Nakoľko
nebol zhotovený pre tento objekt, apoštoli a proroci boli sekundárne
umiestnení v kupole.
Hunkovce
Drevený chrám východného obradu Zosnutia Bohorodičky postavený na konci
18. st. Je to zrubový, trojpriestorový objekt na nízkej kamennej podmurovke.
Samostatná veža je spojená strieškou so stavbou. Veže i stupňovité kupoly
nad svätyňou i loďou sú zakončené makovicami, na vrchole cibuľkami s
ornamentálne riešenými krížmi. Celý objekt i dve poschodia veže sú obité
vertikálnym doštením a lištami. Makovičky i celá strecha sú pokryté
šindľom. Z pôvodného dreveného oplotenia sa zachovala drevená vstupná
brána so šindľovou strieškou.
Skanzen
Drevená sakrálna stavba východného obradu z roku 1766 bola rekonštruovaná
v múzeu v prírode podľa dobových plánov. Chrám bol na pôvodnom mieste
v Novej Polianke, zasvätený svätej Paraskieve. Stavba je dispozične
členená na svätyňu, loď a babinec. Trojitosť pôdorysného členenia je
navonok zdôraznená trojicou zväčšujúcich sa veží. Konštrukcia stien
chrámu je zrubová z jedľového dreva. Steny pôvodného interiéru boli
dekorované nástennými maľbami. Ikonostas oddeľujúci loď od svätyne nie
je pôvodný, pochádza z polovice 18. storočia a po rekonštrukcii chrámu
bol doň dodatočne umiestnený. Cerkva je po vysviacke v roku 1993 funkčná
a konajú sa v nej bohoslužby.
Jedlinka
Drevený
kostolík postavený v roku 1763 má typické pyramidálne trojvežie s makovičkami
a kovanými krížmi. Zrub je z vonku chránený došteným šalovaním. V kostolíku
je jeden z najkrajších ikonoasov zhotovený podľa pravidiel ikonografie.
Niektoré ikony sú zo 17. storočia. Interiér dopĺňajú vzácne liturgické
predmety a knihy.
Hrabová
Roztoka Cerkva sv. Bazila Veľkého
z polovice 18. storočia má valbovú šindlovú strechu s dvoma vežičkami.
Prevažne v barokovom interiéri sa okrem ikonostasu nachádza zaújímavá
skriňa zhotovená v gotickom slohu Kostolík je obohatený zrubovou ohradou
so šindlovou strieškou.
Hervatov
Jediný
rímskokatolický kostol z celého súboru drevených chrámov. Je zasvätený
sv. Františkovi z Assisi a bol postavený koncom 15. alebo 16. storočia.
Svojím dvojdielným pôdorysom, vysokou strechou a ďalšími znakmi je značne
odlišný od rusínsko-ukrajinských drevených cerkví a má gotický charakter.
Veža zvonica bola pristavaná dodatočne. Vo vnútri kostola sa nachádza
vzácny oltár a nástenné maľby.
Brežany
Drevený katolícky grécko-katolícky sv. Lukáša chrám trojpriestorového
východného typu, jediný v okrese Prešov bol postavený v roku 1727 a
obnovili ho v druhej polovici 18. storočia. Radí sa tým medzi najstaršie
drevené kostolíky na Slovensku. V súčasnosti je kostolík plne funkčný
a slúžia sa v ňom rímskokatolícke bohoslužby. Architektúru chrámu reprezentuje
atypická zrubová stavba s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej
sakrálnej architektúry. Okienka sú vytvorené hlbokými zárezmi vo dvoch
susedných trámoch zrubu. Zasklený
otvor je opatrený jednoduchou železnou mriežkou. Barokový ikonostas
pochádza z roku 1733. Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolíkom
v Hevartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená
so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku slúžiaciu ako
predsieň chrámu. Drevená zrubová stavba tohto chrámu sa skladá z presbytéria
s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej prestavanej veže. Presbytérium
tvorí spolu s loďou jednotný celok. Má lomený strop, zatiaľ čo v lodi
je rovný. V interiérije trámová konštrukcia mazaná hlinou. Vysoká sedlová
strecha je pokrytá šindľom. Hlavný oltár je barokovú z roku 1782. Na
murovanej menze je obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho
z roku 1782. Je vložený do stĺpovej oltárnej barokovej architektúry.
Ikonostas je viacradový, čiastočne obnovený maľbami. Členený je točenýi
stĺpmi s vínnou révou. Zachováva tradičnú byzantskú schému rozmiestnenia
ikon. Kráľovské dvere sú sekundárne a premiestnené za hlavný oltár,
podobne aj diakonské dvere. Chrámová ikona sv. Lukáša evanjelistu ho
zobrazuje plného elánu a v čínnosti, pri zapisovaní evanjeliových udalostí.
V spodnej časti orámovania ikony sú vyobrazený kľačiaci fundátori chrámi
a modliaci sa na kolenách k ukrižovanému Kristovi. Kostolík je súčasťou
historického cintorina, kde nie je problém nájsť hroby a kríže staršie
ako 100 rokov. Hlavne železné kríže pôsobia určite pútavo. Časť cintorína
je vyhrdená pre hroby novorodeniatok. Blízko seba sa nachádza 6 hrobov,
ktorých dĺžka nepresahuje meter s drevenými krížmi nie väčšími ako 20cm.
Pohľad na ne je určite zaujímavý aj desivý zároveň.