Gótická cesta
ŠtítnikGotická cesta je prvou turistickou poznávacou cestou na Slovensku. V ucelenom okruhu predstavuje najzaujímavejšie skvosty Spiša a Gemera, ktoré svojím významom ďaleko presahujú rámec regiónu i Slovenska a sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.Pôvodný 276 km dlhý okruh vyznačený v roku 1998 bol nedávno rozšírený o okruhy Gemersko-rimavský, Spišský okruh- tatranský, Spišský okruh- pieninský, ktoré prechádzajú ďalšími zaujímavými zákutiami Spiša a Gemera. K týmto skvostom patria hradné komplexy Spišský hrad, Hrad Krásna Hôrka, Muransky hrad, zachované historické jadrá miest (Levoča, Kežmarok, Rožňava, Rimavská Sobota a ďalšie), múzeá a katedrály, ale aj dedinské kostoly so vzácnymi stredovekými freskami,, meštianske a remeselnícke domy či romantické kamenné mosty. Atraktivitu gotickej cesty zvyšuje aj nádherný prírodný rámec, ktorým vedie. Sú to predovšetkým Národné parky Slovenský raj, Muráňská planina a Pieniny, ako aj Chránená krajinná oblasť Slovenský kras v Gemeri, ktorej jaskyne boli pre svoju výnimočnosť zaradené do zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Popri cestách, mestách a obciach, ktorými Gotická cesta prechádza, sú nainštalované hnedo-biele orientačné tabule s piktogramom v tvare gotickej klenby, ktoré upozorňujú na jednotlivé pamiatky. Pozdĺž Gotickej cesty je pekná ľudová architektúra (drevená i murovaná). Zaujímavé sú zrubové podmurované trojpriestorové domy s hospodárskymi stavbami (stodolou, chlievom, ovčiarňou), pod sedlovými šindľovými strechami v otvorenom dome. V regiónoch sa konajú pravidelne folklórne slávnosti a návštevník môže obdivovať ľudový kroj, zvyky a ľudový tradičný nábytok. Medzi obyvateľstvom sa udržala remeselná ľudovo-umeleká výroba. Je rozšírená výroba tkaných plátien, kobercov, paličkovaných čipiek, drevených výrobkov, naberačiek, varešiek črpákov, lyžíc rôznych typov, šindľov, výroba a pletenie košíkov, zhotovenie prútených metlí, kováčske výrobky, výroba liatych zvoncov a praciek, výroba plechových zvoncov, výroba medovnikárskych potravinárskych a umeleckých špecialít, maliarska, reliéfna umelecká, figurálna umelecká tvorba a ešte mnoho zaujímavých remeselných výrobkov.

Levoča Okresné mesto Levoča je od roku 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. NaLevoča námestie Námestí Majstra Pavla je viac ako 60 meštianských domov a celom meste je vyše 330 pamiatkových objektov.Spomedzi nich umeleckou hodnotou viniká chrám sv. Jakuba, národná kultúrna pamiatka. Jeho štíhla väža je výrazným prvkom siluety mesta. Je to trojloďová pseudobazilika z 13. storočia, svojími rozmermi patrí medzi najväčšie na Slovensku. Turisti z clého sveta obdivujú 11 gotických a renesančných oltárov nachadzajúcich sa v jeho interiéri.Najvzácnejší je hlavný gotický krídlový oltár, vysoký 18.62 m, pochádzajúci z dieľne Majstra Pavla z Levoče.Oltár je vyrezaný z lipového dreva a je najväčší v celom gotickom svete. V prede oltára je realistický výjav poslednej večere. Navštevníci mesta môžu obdivovať i ďalšie atraktívne a umelecky i historicky veľmi cenné kultúrne pamiatky mesta z dôb gotiky a renesancie, akými sú: mestská radnica, hlavná architektinická dominanta mesta, ktorá dnes slúži ako expozícia Spišského múzea, veľký župný dom- jediný, na ktorom sa zachovala renesančná atika, bývalý mestský hostinec a divadlo, mestskú školu, Mariássyho dom s arkádovým nádvorím, Krupekov dom so vzácnými renesančnými fasádnými maľbami, evanjelický kostol a ďalšie. V dome Majstra Pavla na námestí je dnes jeho múzeum. Na konci Kláštorskej ulice stojí starý kostol minoritov (gymnaziálny) s kláštorom. Historické jadro mesta je obklopené mohutnými mestskými hradbami.

Dravce Obec ležiaca pri ceste zo Spišského Štvrtku do Levoče.Dravce Spomínaná bola už roku 1263 ako obec kráľovských chovateľov sokolov, odkiaľ je odvodený aj jej názov Dravce. V obci bola už v 13. storočí najstaršia nemocnica na Spiši. Nachádza sa tu ranogotický kostol z 13. storočia a zvon z roku 1516. V kostole sú nástenné maľby z konca 13. storočia a polovice 15. storočia. V obci je dodnes funkčný most z 13. storočia z lomového štiepaného kameňa s jedným oblúkom klenby. Most je dnes súčasťou hlavnej cesty idúcej cez obec. Miestna časť obce Bukovinka má zachovalý prírodný ráz a krajinu. Je vhodná na rekreačné účely, nachádza sa tu lyžiarsky vlek a lyžiarsky svah strednej obtiažnosti.V obci sa nachádza jeden z najcennejších kostolov z 13. storočia. Kostol je dvojloďový, s cennými maľbami zo 14. storočia. V Dravciach nájdete aj kamenný gotický most, jeden z najstarších na Spiši.

Spišský Štvrtok Najvýznamnejšiou pamiatkou je gotický kostol sv. Ladislava s Spišský Štvrtokrománskymi prvkami z 13. storočia , ku ktorému v roku 1473 pristavili kaplnku Zápoľských, jednu z najstarších gotických stavieb na Slovensku. Je to dvojpodlažná stavba, ktorej prízemie malo slúžiť na sarkofágy.Do hornej kaplnky so sieťovou rebrovou klenbou a vysokými gotickými oknami vedie točivé schodište. Obec leží na dôležitej historickej križovatke Spiša. V katastri obce na Myšej Hôrke je archeologické nálezisko otomanskej kultúry.
Prvá zmienka o obci je z roku 1263, neskôr po roku 1412 bola sídlom provincie XVI Spišských miest (tých, ktoré neboli v Poľskom zálohu). V roku 1672 tu bol založený kláštor rehole minoritov.

Spišská kapitula Malé cirkevné mestečko obklopené hradbami. eho srdcom je katedrála sv. Martina s dvojvežovou Spišská Kapitulafasádou a vstupným portálom. V interiéri okrem gotických oltárov upúta kamenná plastika Biely lev a gotická freska nad vchodom z roku 1317 s motívom korunovania Karola Róberta za uhorského kráľa.V roku 1493 pristavili ku katedrále pohrebnú kaplnku Zápoľských, v ktorej sú umiestnené náhrobné dosky Imricha a Štefana Zápoľských. Vo vnútri hradieb Spišskej Kapituly aj biskupský palác, hodinová veža, seminár a domy kanoníkov. Pôvodne samostatná obec Spišská Kapitula od roku 1948 je mestskou časťou Spišského Podhradia. Je cirkevným mestečkom, ležiacim na kopci a vyvinula sa v 12. storočí okolo kostola. Od polovice 13. storočia bola sídlom spišského prepošstva, kapituly a vierohodným miestom. V rokoch 1662-1665 ju obohnali hradbami a vyvíjala sa ako mesto. Od roku 1776 bola sídlom spišského biskupstva. Po stáročia sa ustálil počet domov (asi 30) a obyvateľov (250-300). Tvorili ho členovia kapituly a služobníctvo. Domy sú sústredené po oboch stranách jedinej ulice, zakončenej dvoma bránami. Spišská Kapitula je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Dominatnou stavbou je neskororománska katedrála sv. Martina z rokov 1245-1273 s dvoma vežami. Svätyňa a loď boli rozšírené gotickými prístavbami (kaplnka Zápoľského). Katedrála má mimoriadne cenný interiér - najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a podobne. Fresky z roku 1317 znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. Je tu taktiež najstaršia známa románska plastika na Slovensku - Leo albus.
V Spišskej Kapitule je zachovaný hradobný múr s Dolnou a Hornou bránou, domy kanonikov, niektoré pôvodne gotické, iné renesančné a barokové. Ďalej sa tu nachádza neskororenesančný biskupský palác z roku 1652 s barokovou úpravou, hodinová veža z roku 1739 a budova seminára, pôvodne gotická, neskôr renesančne a barokovo upravená

Spišský hrad Národná kultúrna pamiatka, najrozsiahlejší hrad na Slovensku jeden z najväčších v Európe je dominantou Spiša. Jadro hradu tvorí veža a románský palác Zápoľských z 15. storočia. Impozantné svojou rozlohou je dolné nádvorie.Od roku 1993 je zaradený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Žehra Dominatou obce je kostol sv. Ducha s cibuľovitou vežou a vzácnymi nástennými Žehramaľbami. Architektúra kostola, ktorý je obohnaný kruhovým múrom, pôsobí veľmi harmonicky. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou. Obec Žehra je významnou archeologickou lokalitou.
V starobylom ranogotickom kostole sv.Ducha, postavenom po roku 1275 s neskoršími stavebnými úpravami sú obzvlášť cenné gotické fresky z piatich období. Najstaršie sú z 13. storočia, najmladšie z 15. storočia. V interiéri sa nachádzajú viaceré gotické plastiky zo začiatku 15. storočia a kamenná krstiteľnica z 13. storočia. V Hodkovciach, miestnej časti Žehry, je barokový kaštieľ z roku 1703 s francúzskym parkom.

Spišská Nová Ves Najcennejšiou historickou pamiatkou Spišská Nová Vesmesta je rímskokatolický kostol Nanebovzatia Panny Márie z 2. polovice 14. storočia. V roku 1395 ku kostolu pristavili gotickú kaplnku sv. Michala. Štíhla 87 m vysoká neogotická veža je najvyšia na Slovensku. Ozdobou interieru je súsošie Ukrižovania z dielne Majstra Pavla z Levoče.Z ostatných pamiatok mesta viniká provinčný dom s bohatou výzdobou priečelia, v ktorom je dnes sídlo Vlastivedného múzea, dvojposchodová klasicistická budova radnice, secesná budova Reduty, meštianské domy na námestí s gotickými jadrami.z 15. storočia.

Markušovce Častým cieľom turistov je pôvodne renesančný kaštieľ, Markušovce letohrádokneskôr prestavaný v rokokovom slohu. Je vňom zaujímavé múzeum historického nábytku. Markušovský kaštieľ je zasadený do francúzkeho parku, ktorého ozdobou je rokokový letohrádok Dardanely. Je v ňom ezpozícia hudobných nástrojov. Obec Spiša, ktorá vznikla ako strážna a hraničná obec asi v 12. storočí. V obci je gotický kostol sv. Michala z 13. storočia so zachovanými časťami hradu. V kaštieli je expozícia historického nábytku. Neďaleko Markušoviec na svahu nad tokom rieky Hornád sa nachádza ojedinelý skalný útvar - Markušovský skalný hríb.

Spišské Vlachy Jedno zo spišských miest s pôvodným slovenským osídlením z 11.-12. storočia. Názov prezrádza, že v druhej polovici 13. storočia osídlili slovenskú obec románski kolonisti z Valónska (kraj v dnešnom Belgicku). Vyvíjala sa ako ostatné spišské mestá - privilégia pochádzajú z roku 1273, od roku 1317 patrila do Spoločenstva spišských Sasov, v rokoch 1412-1772 zase Poľsku, potom bola členom Provincie XVI spišských miest. Najhodnotnejšou stavbou na námestí je gotická radnica z 15. storočia. Časť stavby slúži ako kostol nanebovzatia Panny Márie. V kostole sv. Jána Krstiteľa možno vidieť vzácny krucifix z roku 1520 z dieľne Majstra Pavla z Levoče.

Rožňava Rožňava námestieStarobylé banícke a biskupské mesto s mnohými kultúrnohistorickými pamiatkami je najvýznamnejšou zastávkou na Gotickej ceste v Gemeri. Na priestrannom stredovekom námestí so štvorcovým pôdorysom, obklopenom meštianskými domami, je sústredená väčšina architektonických pamiatok mesta. Pôsobivú stredovekú atmosféru námestia dotvárajú biskupský palác, radnica, kláštor vincetiek, budova bývalej banskej komory s renesančnou loggio a vonkajšími opornými piliermi a kostol sv. Anny . Upostred námestia je parčík s renesančnou strážnou vežou, kostolom sv. Františka Xaverského a unikátnymi, pôvodne stredovekými obchodíkmi. Pred vežou stojí secesný biely pomník Františky Andrássyovej, patrónky chudubných. renesančná, 38 m vysoká mestká veža patrí k typickej siluete mesta. Bola postavená ako strážna veža na obranu proti Turkom. V roku 1997 bola obnovená a sprístupnená pre turistov ako výhliadková veža. Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je gotický katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v 13. až 14. storočí. Unikátnou je neskorogotická tabuľová maľba Svätá Anna Samotretia- Metercia z roku 1513. V pozadí obrazu je realistické zobraznenie ťažby a spracovania železnej rudy v okolí Rožňavy. Vzácny je aj barokový interiér kostola a gotické rebrové klenby. V meste je zaujímavé banícke múzeum s rozsiahlíymi expozíciami.

Kaštieľ Betliar Dvojposchodový reprezentačný kaštieľ patrí medzi najkrajšia naBetliar Slovensku. Bol postavený okolo roku 1710 na základoch renesančnej stavby pre grófov Andrássyovcov z Krásnej Hôrky. Interiéry kaštieľa sú zariadené pôvodným zariadením s bohatými zbierkami nábytku, porcelánu, obrazov a poľovníckych trofejí. Po poslednej kompletnej rekonštrukcií v roku 1994 získal prestížnu cenu EUROPA NOSTRA za pamiatkovú obnovu. Okolo kaštieľa je rozsiahly prírodný park so vzácnymi drevinami, sochami a fontánami.

Hrad Krásna Hôrka Pôsobivá dominanta okolia nad obcou Krásnohorské podhradieKrásna Hôrka, jeden z najzachovalejších stredovekých hradov Slovenska. Začal ho stavať rod Mariássyovcov, potom vlastnili Bebekovci a neskôr Andrássyovci, ktorý ho prebudovali na protitureckú pevnosť. Môžeme v ňom obdivovať zbierku obrazov, nábytku, dobových odevov a zbraní. Prehkliadku hradu ôžeme spojiť s galériou Andrássyovcou v Krásnohorskom Podhradí a secesného mauzólea Andrássyovcou neďaľeko obce.

Štítnik Štítnik je stredne veľká obecŠtitnik ležiaca v severnej časti okresu Rožňava, v malebnom prostredí prekrásnych prírodných scenérií a kopcov, z ktorých najznámejšia je Plešivská planina patriaca do CHKO Slovenský kras. Od okresného mesta je obec vzdialená 13 km. Pôvod Štítnika siaha až do 10.storočia. Prvý písomný záznam o obci pochádza z roku 1243 v listine kráľa Belu IV. vydanej bratom Detrichovi a Filipovi, synom Matúša Bebeka, ktorou územie dostali do svojho majetku. Roku 1320 získala obec právo mýta a trhov, v roku 1328 od uhorského kráľa Karola Róberta mestské výsady. Gotický evanielický kostol na okraji námestia s nádhernými hviezdicovými a sieťovými klenbami. Na stenách sú gotické maľby zobrazujúce život Krista a svätcov. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou.Ďalšie dôležité mestské prvky - fara, farár sa spomínajú v roku 1355. Z tohoto roku pochádza prvá písomná zmienka o štítnickom kostole, jedinečnej hmotnej kultúrno-historickej gotickej pamiatke na Slovensku. Súčasnú podobu kostol dostal po niekoľkých stavebných úpravách. Najstaršou časťou kostola je terajšia sakristia, na mieste ktorej stál prvý pôvodný kostol. Trojloďový chrám - najvyššia časť kostola je terajšia sakristia z 2-tretiny 14.storočia. Pri pokračovaní v stavbe v roku 1460 predĺžili južnú a hlavnú loď, ktoré zakončili polygonálnymi uzávermi. Severnú loď už počas ďalších prestavieb nikdy nedokončili. Interiér kostola je tvorený sieťovou a viezdicovou klenbou a bohatými nástennými maľbami. Najstaršie fresky sú z poslednej tretiny 14.storočia. Fresková výzdoba sa nachádza aj na vonkajších stenách kostola. V kostole je uložený vzácny mobiliár: gotická bronzová krstiteľnica, oltár z roku 1636, cenné drevené lavice, dva orgány, epitafy a kamenné hrobky. V roku 1970 bol kostol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Ako svedkovia a pamätníky významného postavenia Štítnika v dejinách regiónu a Slovenska, jeho kultúry a vzdelanosti sa dodnes zachovali viaceré budovy v rokokovo - klasicistickom slohu (Szontaghovská kúria, Sárkányovská kúria a kaštieľ, radnica, Sebökovská kúria), vodný hrad, písomné a iné dokumenty. Z obce vedie niekoľko peších turistických trás (napr. Smerom na Plešivskú planinu a Hrádok - Ochtinská aragonitová jaskyňa) a cesty miernej svahovitosti do okolitých obcí sú dobrým lákadlom pre cykloturistov. Ďalšiu príležitosť pre športové a oddychové vyžitie poskytujú tieto formy: tenis, poľovačky, jazdectvo, zber lesných plodov a liečivých rastlín, hubárčenie. V zimnej turistickej sezóne je možné praktizovať sánkovanie a lyžovanie (lyžiarsky vlek vzdialený 6 km v oblasti Hrádok). V obci sa niektorí obyvatelia venujú remeslám (úžitkové a dekoratívne rezbárstvo, čipkovaniu - zachovanie typickej štítnickej čipky) a maliarstvu.

Ochtiná Strá banícka obec neďaleko Štítnika. Obec vznikla v prvej polovici 13.storočia, Ochtináprvý raz sa spomína v roku 1318, je však možné, že ju zničili Tatári v roku 1241. Od začiatku bola baníckou osadou, používala výsady baníckého mestečka, ale časť obyvateľstva sa venovala aj chovu oviec. Podľa tradície ju založilo osem nemeckých baníkov - kolonistov (od číslovky octo, acht, je odvodený aj názov obce), ktorí sem prišli z okolia Gelnice ťažiť železnú a medenú rudu, ktorú na mieste spracovávali. Už v polovici 13. storočia sa tu nachádzali pece a vyhne, kde sa spracovávala ruda a železo. Obec patrila štítnickým Bebekovcom. Koncom 19.st. (1894) sa tu začal ťažiť magnezit a postavili sa dve pece na jeho vypaľovanie. Ťažba bola zastavená v r.1927 a baňa opustená roku 1928. V obci pracovala aj papiereň postavená v roku 1756. Bola najstaršou papierňou v Štítnickej doline, zanikla koncom 19.storočia. Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline rieky Štítnik. Východná časť leží na nive (neveľkej rovine), západná na pahorkatine a na nižšej hornatine zalesnenej dubom a bukom. Je bohatá na nerasty,najmä železnú rudu a magnezit. Južne od obce vo vrchu Hrádok (810m) sa nachádza ojedinelý podzemný skvost - známa Ochtinská aragonitová jaskyňa. Pôvodne románsky evanielický fárský kostol bol v 14. storočí prestavaný v gotickom štýle. Na stenách sú prekrásne stredoveké maľby s výjavmi z Biblie. V presbytériu sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby, z poslednej tretiny 14.st.,národná kultúrna pamiatka. Zobrazujú christologický cyklus,posledný súd, apoštolov,svätcov,korunovanie Panny Márie a symboly evanjelistov. V kostole je hodnotný mobiliár pozostávajúci z renesančných a barokových epitafov,barokového oltára a nádhernej kazateľnice.

Koceľovce Obec leží v Štítnickej doline v gemerskejKoceľovce časti Slovenského rudohoria ,20 km na SZ od Rožňavy. Bola založená po roku 1243 nemeckými baníckymi osadlíkmi, ktorých sem po vpáde Tatárov povolal uhorský kráľ Belo IV. Pomenovanie Gätzlovce dostala podľa osadlíka Gätzla. Najprv patrila rodine Štítnikovcov,potom viacerým zemepánom. Za krízy baníctva koncom 15.stor. preorientovali sa obyvatelia na poľnohospodárstvo, pastierstvo, neskoršie na povozníctvo a práce v železiarských podnikoch v Štítniku. R.1427 mala 28 port a r. 1773 46 usadlostí a 3 želiarov V priebehu 16. storočia sa obec stala postupne slovenskou a po zrážke na Bielej hore sa tu usadili husiti. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, furmanstvom a baníctvom. Dolovala sa tu meď a zlato. V obci sa nachádza gotický farský kostol event.a.v. s nástennými maľbami z poslednej tretiny 14. storočia. Gotický evanielický kostol zo 14. storočia je známy množstvom nástenných malieb z konca 14. storočia a barokovým iteriérom. Nástenné maľby z posl.tretiny 14. stor. sa zachovali na krížovej klenbe a obvodového muriva. Oltár a kazateľnica ranobaroková s točenými stľpmi a bohatými ornamentálnymi rezbami z 2.pol.17.stor. Krstiteľnica kamenná zo 17. stor.,bez ozdôb, na neskorobarokovom vrchnáku skupina Krstu Krista z 2.pol.18.stor.Železné gotické dvere do sakristie majú nitované hviezdicové klince a radiálne pánty zo 14. stor.Železné neskorogotické-ranorenesančné dvere zo zač. 16. stor.,vedúce z arkádovej predsienky do kostola, prerobené v 18. stor. z pôvodne hrotivých na segmentové.

Chyžné Obec Chyžné leží vo východnej časti Revúckej vrchoviny približne 8 kmChyžná oltár južne od okresného mesta Revúca. Je mimo hlavnej cesty a možno sa do nej dostať z obce Lubeník, od ktorej je vzdialená 1 km. V malej dedinke za obcou Lubeník nájdete gotický katolícky kostol so vzácnym krídlovým oltárom z roku 1508 od Majstra Pavla z Levoče a nádhernými nástennými maľbami a kazetovým stropom. Je dominantou obce a boll postavený v r. 1886.
Prvá známa písomná zmienka o obci je z roku 427, je však možno predpokladať, že jestvovala už oveľa skôr. Možno tak predpokladať podľa ranogotického rímsko-katolíckeho kostola z konca 13.storočia. Nenápadný kostolík, pri ktorom je drevená zvonica bol vyhlásený za NKP a je vzácny predovšetkým svojou freskovou výzdobou a oltárom Zjavenia Panne Márii z dielne majstra Pavla z Levoče. Práve preto bol zaradený do projektu Gotická cesta.