Betliar Najnavštevovanejším kaštieľom juhovýchodného Slovenska je kaštieľ v Betliari, na sever neďaleko od Rožňavy. Kaštieľ pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa. Dal ho postaviť Štefan Andrássy ako poschodový, ešte opevnený kaštieľ so štyrmi nárožnými vežami. I ďalšie prestavby (v druhej polovici 18. storočia a najmä úprava z roku 1880) sa viažu znovu k rodine Andrássyovcov, ktorá bola už vtedy jeho trvalým vlastníkom a ktorá mala v majetku nielen hrad Krásnu Hôrku, ale aj majetky a bane v okolí Rožňavy. Po staršej klasicistickej prestavbe a rozšírení južnej časti a priečelia nasledovala rozsiahlejšia pseudoslohová úprava s nadstavbou druhého poschodia, ktorá dala kaštieľu ráz francúzskej poľovníckej stavby. Kaštieľ zaplnili Andrássyovci množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Okrem veľkej a zachovanej pôvodnej knižnice prevahu zbierok tvoria maliarske diela, najmä obrazy realistov 19. storočia. Druhú časť zbierok (na prízemí) tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami. Park spestrujú nielen jazierka, ale aj menšie záhradné stravby (pavilóny, groty, vodomety). Má vzácne exotické stromy a zvyšky prastarého tisového lesa.

Kaštiele v obci Barca Obec leží 3 km južne od mestského centra Košíc. Uzemie obce patrí medzi najstaršie ľudské sídliská na území Slovenska. Sídlištné archeologické nálezy tu boli nájdené zo staršej doby kamennej (kultúry aurignackej), z mladšej doby kamennej (kultúr volútovej a bukovohorskej) i eneolitické sídlisko ľudu s kanelovanou keramikou a hroby bordogkerestúrskej kultúry. Z doby bronzovej pochádza osada zo staršej doby i popolnicové pohrebisko z mladšej doby bronzovej. Prvé pamiatky po Slovanoch boli nájdené z doby avarsko-slovanskej, zo 7.-8. stor.n.l. Radové pohrebisko z mladšej doby hradištnej z 10.-12. stor.dokazuje kontinuitu slovanského osídlenia z čias Veľkej Moravy. Názov severnej časti zeme Barca Hradište (Hradystya) v mieste vyvýšeniny južne a západne od riečky Myslava svedčí o existencii slovanského hradiska na tomto území.
Prvá písomná zmienka o barci pochádza z r 1230, kedy sa názov obce uvádza už ako Barca.Obec patrila rozvetvenej zemianskej rodine, a tak už od polovice 13. stor. sa rozdelila na Vyšnú, Nižnú a Strednú Barcu s mlynom. Prvý kamenný kostol bol postavený 1297.
Barokový kaštieľ, postavený v 17. storočí, v 19.storočí bol klasicisticky prestavovaný a upravovaný. Jednoposchodová budova má nepravidelný pôdorys, ktorý vytvárajú pozdejšie prístavby. Hlavná fasáda je orientovaná do parku, upravovaná v prvej polovici 19. storočia má silno vystupujúci prostredný rizalit v klasicistickej úprave a dva bočné krídelné rizality, ktoré sú zastrešené ihlancovou strechou. Prostredný rizalit je zakončený veľkým, zuborezom členeným tympanónom, so štukovým erbom. Pôvodnú otvorenú stlpovú loggiu na poschodí začiatkom 20. storočia zasklili. Historizujúca pseudorenesančná veža pochádza z úpravy v druhej polovici 19. stor. V niektorých miestnostiach sa zachovali pruské a na prízemí valené klenby s lunetami. Kaštieľ je obklopený dobre udržiavaným anglickým parkom. V obci je ešte jeden kaštieľ. Ide o secesnú stavbu zo začiatku 20. storočia na staršom barokovom základe. Dvojpodlažná budova so stredným rizalitom, ktorého stred je zdôraznený balkónom a kolkovitou balustrádou. Na bočnej fasáde sa opakuje motív stredného rizalitu. Z pôvodnej barokovej stavby ostala len jedna miestnosť s krížovou a niektoré miestnosti s pruskými klenbami. V slávnostnej miestnosti je rovná korýtková klenba. Dvojramenné honosné schodište má kazetový strop.

Kaštiele v obci Šaca Obec sa nachádza 15km od Košíc. Kaštieľ barokový rodiny Šemšeyovej bol postavený v roku 1776. Pôdorys je v tvare hranatého U, uprostred má oválne riešenú slávnostnú sálu, prečnievajúcu nad úroveň objektu. Bočné krídla sú zakončené rozšírenými nárožnými rizalitmi. Fasádu prostrednej časti zdobí bohatá rokajová ornamentika, bočné steny pilastre a nadokenné rímsy. Objekt je zastrešený manzardovou strechou. Slávnostná sála je vymaľovaná iluzívnou barokovou maľbou. V kupole sú mytologické bojové scény od košického maliara Erazma Schrötta z konca 70. rokov 18. storočia.
Klasicistický kaštieľ v osade Buzinka bol postavený koncom 18. storočia, prestavovaný v prvej polovici 19.storočia. Rizalit hlavnej fasády smerom do záhrady je členený pilastrami so štylizovanými iónskymi hlavicami. Na portiku so stĺpami zo strany dvora je trojuholníkový tympanón. Kaštieľ v minulosti obklopoval dobre udržiavaný anglický park, z ktorého sa zachovala iba južná časť.

Kaštiele v obci Budimír Obec v Košickej kotline, 11km SSV od Košíc. Mohyly ľudu východoslovenskej mohylovej kultúry z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej. Prvý krát sa spomína v roku 1291. V roku 1435 existovali dve menšie obce Malý a Veľký Budimír. Obec patrila drobným zemepánom. V obci sú dva kaštiele, z ktorých jeden patrí k najstaršiemu obdobiu stavby tohto druhu architektúry. Je totiž pôvodne neskorogotickou stavbou panského sídla z 15.storočia. Jeho existenciu potvrdzuje aj listina z roku 1561, ktorá sa zmieňuje o jeho staršom pôvode. Kaštieľ tak ako mnoho iných v druhej polovici 18.storočia rokokovo-klasicisticky prestavali. Poschodová budova má mierne naznačený stredný rizalit s vysokými pilastrami a zakončený trojhranným štítom. Na rizalite sú dve bránky s prehýbanými barokovými frontónmi, medzi ktorými stojí na vysokom podstavci socha sv.Floriána. Na poschodí ma rizalit dve okná s volútovo zakončenou nadokenneou rímsou. Postranné jednoosové bočné krídla vstupného priečelia majú polkruhom zakončené väčšie brány. V ľavom trakte je priamočiare schodište, ktoré vedie do ústrednej miestnosti s valenou klenbou s lunetami. Baroková klenba prízemia prekryla gotickú krížovú rebrovú klenbu vyžľabenej klinovej profilácie. Kaštieľ opravili v rokoch 1977-1979 a používala ho miestna ľudová knižnica. Perspektívne má mať v ňom expozície drobnej plastiky Východoslovenská galéria. Druhý kaštieľ je klasická tereziánska stavba z 2.tretiny 18. stotočia s neskoršími vnútornými úpravami. Dvojpodlažná trojtraktová bloková budova s deväťosou hlavnou fasádou na ktorej je stredný trojosový rizalit málo vypuklý s hladkou omietkou. Je členený lizénovým rámovaním a zakončený trojhranným štítom. Na ňom je plastický erb. Obe bočné krídla okien rytmu 1-2-2-1 majú horizontálnu pásovanú rustiku na lizénach. Miestnosti majú valené krížové a kláštorné klenby. V pôvodnej reprezentačnej miestnosti ostali zvyšky empírových nástenných malieb. Ku kaštieľu patril rozsiahly park a hospodárske budovy.

Borša Renesančný hradný kaštieľ s parkom na južnom okraji obce. Obec známa už v dávnoveku - nálezy sídlisk z doby kamennej, bronzovej a pohrebísk z 8. a 9.storočia - Veľká Morava. Na mieste dnešného objektu kedysi existoval vodný hrad, ktorého kamenné murivá pravdepodobne použili pri stavbe hradného kaštieľa z druhej polovice 16.storočia, pôvodne obohnaného vodnou priekopou, dobre viditeľnou na severnej strane. Kto postavil hradný kaštieľ, nie je známe. Kaštieľ naposledy opravovali v prvej tretine 20. storočia. Kaštieľ má dnes pôdorys v tvare písmena L, resp. s prihliadnutím k prístavbe novších hospodárskych častí, v tvare nepravidelného písmena U. Na styku dvoch pôvodných krídel je nárožná štvorcová hranolová bašta, ktorá by mohla byť pozostatkom veže. Priečelie orientované do ulice má v strede prízemia veľký polkruhovo ukončený portál s pravouhlým orámovaním. Riešenie portálu nevylučuje možnosť použitia padacej mreže (event. zdvihnutia časti mostu). Poschodie členia prevažne združené okná s rímsami v parapete i suprafenestre, na okraji priečelia je v jednom z okien trojuholníkový ozdobný štít. Krídla do dvora majú novšie arkády, z 18. storočia. S prihliadnutím na súčasný stavebno-technický stav kaštieľa sa pripravuje jeho obnova.

Kaštiele v obci Kecerovce Kecerovské Pekľany, miestna časť obce Kecerovce. Tu si Kecerovci postavili dva kaštiele, starší, ešte gotický koncom 15. storočia, mladší, v blízkosti predchádzajúceho, koncom 16. storočia. Oba objekty, jeden na severnej, druhý na západnej strane, postavili neďaleko seba a pravdepodobne tvorili súčasť väčšieho areálu. Oba kaštiele boli opevnené spoločným obranným múrom s baštou. Starší kaštieľ postavili koncom 15. storočia. Okolo 1600 ho prestavali. Pri úprave objektu v druhej polovici 19. storočia umiestnili na atike (v podstreší) podľa vtedajších historizujúcich požiadaviek sgrafitové figurálne a rastlinné motívy. Ďalšie úpravy sú z 20. storočia a súviseli s úpravou budovy pre Hlavný soľný sklad a pre sídlo Štátnych lesov. Mladší kaštieľ postavili v rokoch 1580-1582, menšie opravy sú z prvej polovice 18. storočia a z prvej trétiny 19. storočia. Pravdepodobne už vtedy sa využíval ako sýpka. Nevhodné úpravy sú z 20. storočia.

Kaštieľ v Trebišove Baroko-klasicistický kaštieľ s parkom v južnej časti mesta Trebišov, ktoré leží na juhovýchdnom Slovensku na Východodslovenskej rovine, na pravom brehu potoka Trnavka. Kaštieľ dal postaviť 1786 Imrich Csáky. V druhej polovici 19.storočia, keď bol vo vlastníctve Andrássyovcov, kaštieľ rozšírili, prestavali a podľa vtedajších požiadaviek prispôsobili neobarokovému slohu. Po roku 1950 ho opravili a adaptovali na nové využitie (nemocnica, dnes slúži muzeálnym účelom). Kaštieľ má pôdorys v tvare písmena U. Priečelie, orientované k ceste, má stredný rizalit s predstavaným balkónom. Rizalit ukončuje bohato prelamovaný štít so štukovou ornamentikou. Bočné rizality, riešené ako vežičky, majú zvoncovité strechy. Fasáda, orientovaná do parku, má plytký stredný rizalit s atikou, bočné krídla ukončujú dekoratívne štíty. Pred priečelím je terasa. V miestnostiach sú pruské a korýtkové klenby, české placky a rovné stropy. V areáli kaštieľa je umiestnené Vlastivedné múzeum (založené 1964) dokumentujúce vývin spoločnosti (vrátane umenia) v okrese Trebišov a so špecializáciou poľnohospodárstva vo Východoslovenskom kraji. V postupne adaptovanom kaštieli je od 1987 inštalovaná expozícia poľnohospodárstva, ďalšie expozície (história, národopis atd.) sú zatiaľ umiestnené v náhradných priestoroch v areáli kaštieľa. Výtvarné umenie sa prezentuje v osobitných výstavných priestoroch v mestskej časti Berehovo.

Kaštieľ vo Vinnom Známa východoslovenská rodina Sztárayovcov, ktorá vlastnila hrad Vinné mala už v 17. storočí väčší výber z renesančných kaštieľov vo Vinnom a najmä v Michalovciach. Neskororenesančný kaštieľ vo Vinnom, ktorý bol postavili okolo polovice 17.storočia neďaleko farského kostola, predstavoval jednoduchú poschodovú blokovú budovu so šikmo orientovanými, neveľmi vystupujúcimi nárožnými vežami. Ide o dvojtraktovú stavbu s ústrednou vstupnou chodbou. Z jednoduchej fasády vystupuje stredný rizalit s barokovým portálom, ktorý najviditeľnejšie dokumentuje prestavbu z prvej polovice 18.storočia. Vtedy kaštieľ rozšírili smerom do dvora. Neskôr kaštieľ ešte v druhej polovici 19. a v 20.storočí adaptovali . V miestnostiach sú renesančné a barokové klenby, na niektorých klenbách je štuková ornamentika. Kaštieľ a park sa v súčasnej dobe obnovujú.


Strážky Kaštieľ v Strážkach patrí medzi významné pamiatky Spiša. Spolu s neskorogotickým kostolom sv. Anny a goticko-renesančnou zvonicou tvoria jednotný architektonicko-urbanistický komplex. Obec Strážky, v ktorej sa kaštieľ nachádza, vznikla v 2. polovici 12. storočia. Darovacou listinou ju kráľ Karol Róbert daroval začiatkom 14. storočia rodine Berzeviczyovcov. Významným medzníkom v dejinách Strážok sa stal rok 1556, kedy Ferdinand I. za zásluhy pri obrane hradu Sihoť v protitureckých bojoch venoval donačnou listinou osadu rodine Horváth-Stansith. Gregor Horváth-Stansith (1558-1597) tu vybudoval renesančný kaštieľ, založil latinskú humanistickú školu (1584) pre deti spišských šľachticov a s veľkými nákladmi aj knižnicu, ktorá v tom čase patrila k najlepšie vybaveným v Uhorsku.
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia po podrobnom umelecko-historickom prieskume objektu a priľahlého parku Slovenská národná galéria zabezpečila ich následnú rekoštrukciu a v upravenom objekte zriadila viaceré expozície, prezentujúce zbierku historického nábytku a interiérových doplnkov z obdobia 17.-19. storočia na Slovensku, expozíciu Ladislav Mednyánszky a Strážky, osobitnú expozíciu tvorí historická knižnica, ktorá zoznámi návštevníkov s dejinami obce i kaštieľa a s vývojom rodov, ktorým kaštieľ v minulosti patril .