Najväčšou pýchou Slovenska je určite jeho folklór. Každá oblasť, mesto, dedina, obec má svôj vlastný charakter a svoj vlastný folklór - kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance, nárečie a väčšina ľudí, ktorí prídu na Slovensko, by rada videla z folklóru čo najviac. A práve to im umožňujú folklórne festivaly, ktorých je na Slovensku obrovské množstvo a ktoré mu ponúkajú najlepšiu možnosť zoznámiť sa nielen s folklórom, ale aj s charakterom a mentalitou Slovákov.V poslednom čase neobyčajnú zásluhu v propagácii a popularizácii ľudovej kultúry na Slovensku majú národopisné múzea v prírode - skanzeny. V týchto svojráznych múzejných expozíciách je sústredená zručnosť a um každého národa s veľkými možnosťami oživiť a ukázať návštevníkom skvosty ľudovej kultúry.

Skanzen v Humennom Expozícia ľudovej architektúry je umiestnená asi 200 m SV od budovy kaštieľa. Reprezentuje ľudovú drevenú architektúru východokarpatskej oblasti. Bola vybudovaná v rokoch 1974 - 1982 a sprístupnená verejnosti v roku 1984. Nachádzajú sa tu najtypickejšie stavby ľudovej architektúry a jedna sakrálna stavba. Hlavným stavebným materiálom objektov je drevo, hlina a slama. Drevený kostolík svätého archanjela Michala z Novej Sedlice je z roku 1764 a bol pôvodne vybudovaný bez použitia jediného klinca. Patrí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska.

Ľubovniansky skanzen Národopisná expozícia v prírode je situovaná v podhradí. Jeho najcennejším objektom je drevený gréckokatolícky kostolík sv. Michala archanjela z roku 1833 z Matysovej. Jeho ikonostas je doplnený ikonami zo 17. storočia. Popri obytných dreveniciach sa v skanzene nachádza taktiež stará kováčňa, hájovňa, škola a mlyn. Obsahuje 23 objektov, z toho 11 obytných domov. Národopisná expozícia v prírode, sprístupnená r. 1984. Dokumentuje vývoj I'udového stavitel'stva v oblasti Starej Ľubovne od 1 .pol. 19. stor. až do začiatku 20. stor. V expozícii je 23 objektov, z toho 11 obytných domov. Zariadenie jednotlivých objektov dokumentuje kultúru bývania, hospodárske činnosti a I'udové zvyky pri významných životných udalostiach. Z technických objektov je v expozícii sprístupnený mlyn zo Sulína a kováčska vyhňa.

Bardejovský skanzen Skanzen ľudovej architektúry patrí k najstarším na Slovensku. Dva drevené kostolíky, obytné domy s hospodárskymi stavbami. Skanzen I'udovej architektúry z oblasti Horného Šariša, umiestnený v areáli Bardejovských kúpeI'ov, je najstaršie zariadenie svojho druhu na Slovensku. Na ploche 1, 5 ha je v parkovej a záhradnej úprave rozmiestnených 30 objektov drevenej I'udovej architektúry. Významné sú dva drevené kostolíky zo začiatku 18. stor. zo Zboja a z Mikulášovej. Pozoruhodné je technické zariadenie na domácku výrobu súkna, alebo vrták na vŕtanie drevených vodovodných rúr na vodný pohon Obytné domy z rozličných oblastí regiónu dopĺňajú hospodárske stavby, tzv. sypance, stodoly, kováčska dielňa, sušiareň ovocia a drevené úle. V letnej turistickej sezóne sa v areáli usporadúvajú vystúpenia folklórnych skupín, organizujú sa ukážky práce I'udových remeselníkov a výstavy ich výrobkov, v poslednom čase aj škola ľudových remesiel. Medzi najnavštevovanejšie akcie tohto druhu patrí Deň remesiel, Hrnčiarska sobota, Šarišská nedel'a a Slovenský národný deň. Skupinám sa poskytuje odborný sprievod, k dispozícii sú suveníry, výrobky I'udových remeselníkov, propagačné materiály.

Skanzen vo Svidníku Sú tu sústredené najtypyckejšie pamiatky ľudovej architektúry a bývania v tejto časti východného Slovenska. Národopisná expozícia v prírode (skanzen) sa rozprestiera na desaťhektárovej ploche v bezprostrednom susedstve amfiteátra, kde sa každoročne konajú tradičné Slávnosti kultúry Ukrajincov-Rusínov Slovenska. Tu sa sústred'ujú najtypickejšie pamiatky I'udovej architektúry a bývania v tejto časti východného Slovenska: tradičné rol'nícke obytné budovy pod slamenými a šindl'ovými strechami, hospodárske, sakrálne a iné stavby. V prenesených a zrekonštruovaných objektoch je inštalovaný typický I'udový nábytok, domáci inventár, tradičné pracovné náradie a ukážky I'udového umenia. V čase spomínaných slávností a pri iných príležitostiach sa v areáli expozície usporadúvajú folklórno-etnografické programy.

Ždiar Medzi unikátnymi lokalitami Slovenska patrí aj Ždiar, rozovitá podhorská goralská obec, ležiaca v prekrásnom prírodnom prostredí medzi Belianskými Tatrami a Spišskou Magurou. Magnetom pre turistov je pkrem prírodných krás aj zachovaná pôvodná ľudová architektúra, ľudové zvyky, goralský kroj a tanečný folklór, ako aj ľudová umelecká výroba. Typické ždiarské drevenice sú trojpriestorové drevené domy zdobné ornamentami a modrým škárovaním. Strechy sú pokryté šindľom a zakončené zdobenými štítmi. Najvzácnejšie z týchto ľudových stavieb sa nachádzajú na hornom konci obce, v Bachledovej a Blaščatskej doline a na Antošovskom vrchu a boli v roku 1977 vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V strede obce pri kostole je Ždiarsky dom s muzeálnou etnografickou expozíciou Ždiarska izba. Návštevníci tu nájdu typické vybavenie ždiarských dreveníc, majú možnosť obliecť si goralský kroj či zúčastniť sa na ždiarskej svadbe.