Tokaj Na Dolnom Zemplíne, v juhovýchodnom cípe Slovenska, leží tokajská vinohradnícka oblasť. Je to najmenšia a zároveň najaktraktívnejšia vinohradnícka oblasť Slovenska. Patria do nej obce Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Čerhov, Slovenské nové mesto, Bara, Černochov a Viničky. Je to kraj rozsiahlych nížin s množstvom vodných plôch, riečných zákutí a vinikajúceho tokajského vína. Na hranici s Maďarskom vystupujú z Východoslovenskej nížiny Zemplinské vrchy, južné svahy ktorých sú osadené vínnou révou už dve tisícročia. Vinič tu začali pestovať už starí Rimania po tom, čo dobili Panóniu.Tokajská oblasť je jednou z mála oblastí na svete, kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Počiatky pestovania viniča v oblasti sú známe z obdobia nadvlády Rímanov, kedy kraj bol súčasťou Panónie. Po páde britského impéria pokračovali v pestovaní Slovania. Keď v roku 894 prišli na toto územie Maďari pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda, našli tu už rozvinuté vinohradníctvo. Svedčí o tom podanie, podľa ktorého vojvodca Turkov hlási kniežaťu Arpádovi, že pri sútoku riek Bodrogu a Tisy našiel v okolitých svahoch prekrásne vinohrady. Uvádza sa, že pomenovanie obce a vrchu Tokaj je slovanského pôvodu. Odvodzuje sa od staroslovanského "Stokaj". V prenesenom význame je to sútok dvoch riek t.j. Bodrogu a Tisy. Nájazdom Tatárov v roku 1241 bol kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Kráľ Béla IV. kolonizoval vyľudnený kraj Talianmi. Talianskí osadníci sem priviezli nielen nové pestovateľské skúsenosti, ale aj základnú odrodu Furmint. Veľké zásluhy o rozvoj pestovania viniča v Tokajskej oblasti priznáva história taktiež kráľovi Matejovi Korvínovi (1458 - 1490). V čase tureckých vojen a po dobytí územia Turkami v roku 1528 zostala oblasť 170 rokov pod tureckým panstvom. V tejto dobe sa pestovanie viniča v tokajskej oblasti podstatnejšie nerozširovalo, ale z tohto obdobia pochádza väčšina tokajských pivníc, ktoré boli budované ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami. Postupne sa zlepšuje technológia výroby tokajských vín a až v roku 1560 sa v latinsko-maďarskom slovníku Fabricia Balásza stretávame s termínom cibéby (hrozienka), ktoré sa za priaznivého počasia tvoria v tokajských odrodách napadnutých ušľachtilou plesňou Botritis cinerea Persoon. Prvý Tokajský výber vyrobil Sepsi Laczko Maté. Na Veľkú noc v roku 1650 prekvapil vínom vyrobeným z cibéb manželku svojho zemepána Zuzanu Lórantffyovú - vdovu po kniežati Jurajovi Rákoczim I. Prvý zákon, ktorý sa týkal tokajskej oblasti, bol vydaný v roku 1655. Týmto zákonom sa nariaďovalo vyberanie cibéb na výrobu Tokajských výberov, čím bol daný základ technológie výroby tokajských vín. Pamätihodná kapitola dejín Tokajského vína je spojená s menom Františka Rákocziho II.. Od kniežaťa boli pravidelne odosielané zásielky vína adresované na dvor kráľa Ľudovíta XIV. (1638 - 1715). Tokajské víno sa stalo obľúbeným nápojom aj cára Petra Veľkého a jeho následovníčky Kataríny. Všeobecne sa o tokajských vínach tvrdí, že majú liečivé účinky. Vplyvom živého zahraničného záujmu v 18. storočí, Tokajské víno získalo na sláve nielen v Europe, ale aj v ostatných svetadieloch. Kupovali ho aj ako liek UNIVERSALIS VERA MEDICINA na liečenie chudokrvnosti, malátnosti a nervových chorôb.
Po páde rimského impéria v pestovaní pokračovali Slovania. Slovanského pôvodu je aj názov obce a vrchu Tokaj. Odvodzuje sa od staroslovienskeho slova Stokaj, čo znamená sútok dvoch riek, v tomto prípade Bodrogu a TIsy. Rozvoj vinohradníctva zastavil v roku 1241 vpád Tatarov. V čase ich nájazdov bol celý kraj opustený, takže po ich skončení panovník Béla iv. povolal do kraja talianskych kolonistov, ktorí sem priviezli nové pestovateľské metódy a základnú odrodu furmint.

Trebišov Okresné mesto, centrum južného Zemplína, sa rozpriestira na Východoslovenskej nížine na pravom brehu rieky Ondava v nadmorskej výške 109 metrov. Je to kraj šírych úrodných rovín, tokajských vín, lužných lesov a tienistých hôr. Prvá písomnázmienka o Trebišove je z roku 1254, od roku 1439 bol zemepánským mestečkom. Súčastný Trebišov s vyše 22 tisíc obyvateľmi je mestom s tradične rozvinutým poľnohospodárstvom a viacerými priemyselnými podnikmi. Výraznou architektonickou dominantou mesta je trojkrídlový barokovo-klacicistický kaštieľ z roku 1786, v ktorom je dnes sídlo Vlastvedného múzea. Východná časť múzea smeruje do francúzkej záhrady. Vlastivedné múzeum má stále expozície dejín poľnohospodárstva, atraktívnu expozíciu tokajského vinohradníctva a tradičných remesiel južného Zemplína. Mestký park sa rozpriestiera na ploche 62 ha za kaštieľom. Anglický prírodno-krajinársky park vznikol na prelome 18. a 19. storočia. V jednom zo zákutí parku sa nachádza neogotické mauzóleum J. Andrássyho z roku 1893. Patrí medzi najcennejšie kultúrne pamiatky mesta. V parku možno vidieť zvyšky hradu Parič z 13. storočia. V meste a okolí je veľa historických budov, sakrálnych stavieb v rozličných stavebných slohoch. Z nich viniká gotický kostol s neskoršou barokovou úpravou postavený pred rokom 1404. V kultúrnom živote mesta patrí dominantné miesto Zemplínskemu múzeu, Zeplínskemu osvetovému stredisku, Zeplinskej knižnici, Zeplinskej hvezdárni a Mestkému kultúrnemu stredisku. V trebišove sú výborne podmienky pre šport -športová hala, zimný štadión, areál vodných športov, tenisové kurty a ihriská. Sú tu aj podmienky pre turistiku, poľovníctvo a rybárstvo. Lákadlom pre turistov je návšteva vínnych tokajských pivníc.